Keď sme sa na začiatku školského roka zapojili do česko-slovenského projektu Záložka do knihy spája školy, nikoho nenapadlo, aký úspešný bude jeho záver. My sme si totiž nielen vymenili záložky s deťmi z partnerskej základnej školy v dedinke Třebařov v Českej republike, ale nadviazali sme nové priateľstvá prostredníctvom listov. Ale tým sa to zďaleka všetko neskončilo. Prišiel ďalší nápad. Čo tak sa navštíviť a spoznať osobne? Návšteva cudzej krajiny, to znie naozaj veľmi lákavo. A tak sme začali túto myšlienku realizovať.
Termín návštevy našich kamarátov z Třebařova sme naplánovali na 12. – 15. mája. V deň príchodu sme už v polhodinovom predstihu očakávali na vlakovej stanici žltý Regiojet. Keď sa konečne mihol v diaľke, deti neskrývali svoju radosť. Tá ešte viac narástla, keď Česi vystúpili a nastalo nesmelé zvítanie. Prišlo 19 detí druhého stupňa a dve pani učiteľky, všetci boli veľmi milí a prvý dojem bol pozitívny na oboch stranách. Po príchode do školy nás čakalo malé občerstvenie a najmä zoznamovačka, počas ktorej každý osobne spoznal kamaráta, ktorého sa rozhodol na 4 dni prijať do svojej rodiny a venovať mu svoj čas a najmä priateľstvo. Potom sme sa spoločne vydali na krátku prehliadku mesta a malé nákupy. Večer sa deti rozišli do rodín, kde už na nich čakala výborná večera a program.
V piatok bolo v našej škole veľmi rušno. Dokonca v niektorých triedach výrazne narástol počet detí. Dôvod bol prostý – naši českí kamaráti sa prišli pozrieť, ako prebieha vyučovanie v našej škole. Tiež mali možnosť spoznať deti, s ktorými si počas roka písali. Veľmi sa im škola páčila. Všetci však už nedočkavo čakali na trinástu hodinu. Bol to čas odchodu do Aquacity. Myslím, že práve čľapkanie sa v termálnych bazénoch a bláznenie na tobogánoch spôsobilo najväčšiu radosť či už našim deťom, alebo hosťom. Každý si to užil na maximum a azda niet nikoho, kto by odchádzal nespokojný. Všetci jednoznačne zhodnotili, že piatok stál za to!
Sobota nás vítala upršaným počasím. Avšak úsmev z tváre a dobrú náladu sme nestratili. Dážď nebol prekážkou našej návštevy Vysokých Tatier. Cesta električkou, nákup suvenírov, prechádzka okolo Štrbského plesa, kopec radosti a smiechu. Tak by sa dala charakterizovať sobota. Zmoknutí, ale šťastní sme sa vrátili poobede do Popradu a rodiny prichystali svojim zverencom opäť pestrý program. Aj keď sme si už začali uvedomovať, že pobyt hostí u nás sa pomaličky blíži k svojmu záveru...
V nedeľu nastal čas lúčenia. Postupne sa deti začali schádzať na vlakovej stanici v sprievode svojich kamarátov, ktorých si veľmi obľúbili a mnohí sa naozaj stali dobrými priateľmi. Za tak krátky čas si vytvorili veľmi pekné vzťahy a sú za tieto štyri dni vďační. Po záverečných objatiach a slovách plných krásnych želaní naši českí kamaráti nastúpili do vlaku a vydali sa na cestu domov...
„Niečo sa končí, niečo sa začína,“ spieva sa v známej slovenskej piesni. Áno, vždy je niečo krásne, na čo sa môžeme tešiť. Krásne okamihy netrvajú večne, ale stávajú sa preto, aby sme obohacovali svoje srdce a boli vnímaví na každé dobro, ktoré nám dáva náš Pán. A preto mu ďakujeme, že z jeho milosti sme mohli prežiť 4 nádherné dni. Ďakujeme aj všetkým rodičom, ktorí prijali dieťa do rodiny a starali sa oňho. Už teraz sa tešíme na tretí júnový víkend, keď vycestujeme do Třebařova. Veríme, že nás čakajú ďalšie krásne chvíle, na ktoré budeme dlho spomínať.
