Užili sme si krásny víkend v Bratislave alebo čo všetko „musí“ zvládnuť pedagóg?
V sobotu 21. marca sa konalo v Bratislave celoslovenské kolo súťaže A Slovo bolo u Boha, na ktorom našu školu zastupovali až dve recitátorky – Esterka Vyhnalová a Zuzana Birčáková.
Súťaž bola výborne zorganizovaná, vládla tam príjemná atmosféra, zažili sme skvelé recitátorské dopoludnie. Hoci sa Esterka neumiestnila v prvej trojke, o kvalite jej recitátorského talentu niet pochýb.
Ja, ako učiteľka, Esterkin doprovod a recitátorka zároveň , som však pochopila „niečo navyše“.
O tom „niečom navyše“, by som sa rada s vami podelila. Verím, že to, milí čitatelia a fanúšikovia našej školy, pochopíte tak, ako to píšem – zo srdca.
Ja som si totiž naplno uvedomila, čo je to byť učiteľkou v pozícii kamarátky, spolucestujúcej, mamky, utešovateľky i krotiteľkyJ a ako všetko sa to dá zvládnuť. Na pomoc som si „zobrala“ moju šesťročnú dcéru. Tieto dva dni strávené vo vlaku a v Bratislave, hoci boli nesmierne náročné, mi veľa priniesli. Veľa zábavy, dobrej nálady, ale aj strachu z tmy a nesmierneho hladu, veselého očakávania i uplakaného sklamania. Precítila som krásu cestovať s dieťaťom, ktorého poznám „iba“ zo školy, rozprávať a zabávať sa, vidieť uvoľnenú tvár a výraz nesmiernej radosti a šťastia. Na druhej strane som si uvedomila, aké dôležité je dieťa podržať vo chvíli, keď mu nevychádza to, čo si naplánovalo. Iba tak sedieť, držať ho v objatí a vyjadriť mu podporu. Tiež som rada, že som našla spôsob, ako Esterke dodať chuť recitovať napriek zdanlivému „neúspechu“. Veľmi mi s tým pomohla úžasná pani porotkyňa, ktorá robila svoju prácu naozaj so srdcom a vnímala krehkosť detských dušičiek.
Veľmi sa teším a som vďačná, že som mohla byť súčasťou tejto krásnej akcie. Už teraz sa teším na ďalšie „cestovateľské“ zážitky s mojimi žiakmi.
Zuzana Birčáková
Cirkevná spojená škola deťom...
